Ochrana prírody
Hrad Čabraď predstavuje neobyčajne prekrásne spojenie prírodných krás a umu našich predkov.
Hrad a jeho bližšie i širšie okolie si zaslúži pozornosť aj z ochranárskeho hľadiska, veď sa tu ukrýva jedinečný prírodný poklad. Meandrujúca riečka Litava vytvorila v Krupinskej planine nádherné prírodné scenérie, ktoré sú domovom vzácnej fauny a flóry. Bez bližšieho poznania a vzťahu k prírode sa nedá zabezpečíť jej ochrana. Veríme, že vás tento kút Slovenska osloví a svojim ohľaduplným správaním prispejete k ochrane prírody.
- nekladiete oheň mimo vyhradených priestorov
- pohybujete sa len po chodníkoch a účelových komunikáciách
- nevchádzate na územie rezervácie motorovými vozidlami, bicyklami a motorkami
- nerušíte zver, nepoškodzujete životné prostredie živočíchov
- neznečisťujete vodu a prírodné prostredie odpadkami
- neničíte rastliny a ich časti
Pre usmernené ľudské činnosti slúži podhradie a územie mimo rezervácie.
Prírodná rezervácia Čabraď a jej ochrana.
Hlboko zaklesnutý meander riečky Litavce s prirodzeným riečišťom a brehovými porastami, z troch strán obkolesuje hradný kopec. V údolnej nive mezofilné a vlhké lúky, nad nimi na svahoch teplomilné spoločenstvá. Lesy bukovo-dubového a dubovo-bukového vegetačného stupňa. To všetko na podklade mladých sopečných hornín (andezitové brekcie, tufy, tufity a andezity).
Z hľadiska ochrany prírody sa jedná o najvýznamnejšiu lokalitu plazov na Slovensku, nezanedbateľný je tiež výskyt viacerých zástupcov vzácnych a ohrozených druhov bezstavovcov, najmä teplomilného hmyzu.
Z obojživelníkov medzi druhy bezprostredne neohrozené patria salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan zelený (Rana esculenta) a skokan hnedý (Rana temporaria). Za ohrozené druhy musíme považovať mloka bodkovaného (Trituris vulgaris), rosničku zelenú (Hyla arborea), ropuchu bradavičnatú (Bufo bufo) a skokana dlhonohého (Rana dalmatina).
Z plazov bezprostredne ohrozené sú jašterica zelená (Lacerta viridis) a užovka stromová (Elaphe longissima), o poznanie lepšia je zatiaľ situácia v stavoch jašterice múrovej (Lacerta muralis) a užovky obojkovej (Natrix natrix). Niekde medzi týmito skupinami sú vzhľadom na súčasný stav populačnej hustoty zaradené druhy slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica bystrá (Lacerta agilis) a užovka hladká (Coronella austriaca).
Pozornosť si zasluhuje aj výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín. Z chránených druhov rastlín sa vyskytuje drieň obyčajný (Cornus mas), klokoč perovitý (Staphylea pinnata), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), vemeník dvojlistý (Platanthera bifolia), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), prilbica jedhojová (Aconitum anthora), prilbica žltá (Aconitum vulparia), kukučka vencová (Lychnis coronaria). Z ohrozených druhov možno spomenúť vstavač obyčajný (Orchis morio), nátržník skalný (Potentilla rupestris), suchokvietok smradľavý (Xeroloma cylindracea), vstavač purpurový (Orchis purpurea) a iné.
Najzachovalejšie sú lesné spoločenstvá priľahlých svahov, vrátane lesostepných častí. Vlastný hradný vrch bol v minulosti odlesnený.
Prvé snahy o legislatívnu ochranu územia spadajú do obdobia po roku 1960. Chránené nálezisko (CHN) Čabradský hradný vrch bolo vyhlásené v r.1967 na rozlohe 0,59 ha s ochranným pásmom 16,02 ha. V r. 1984 bolo územie rozšírené a vyhlásené CHN Čabraď s celkovou výmerou 141,21 ha. S účinnosťou zákona o ochrane prírody a krajiny (1.1.1995) bola zmenená kategória CHN Čabraď na kategóriu Národná prírodná rezervácia (NPR) s piatym, najprísnejším stupňom ochrany. Od r.2003 platí kategória prírodná rezervácia (PR).
V záujme ochrany prírody sa od polovice 80-tych rokov 20.stor. uskutočňujú praktické kroky k zachovaniu, resp. vylepšeniu podmienok pre predmet ochrany, najmä plazy a obojživelníky. V centre rezervácie – hradnom areáli, sa výrubom náletových drevín presvetľujú plochy nádvorí. V podhradí boli vybudované umelé liahniská obojživelníkov. Podarilo sa znížiť negatívne antropické vplyvy (nadmerná pastva, kosenie, znečisťovanie vody, vysoká návštevnosť, záujem teraristov a likvidácia vodných plôch zavážaním odpadkami).
V súvislosti s prípravou siete NATURA 2000 je PR Čabraď a jej okolie navrhovaným územím európskeho významu Rieka Litava (SKUEV 0036).
Dnes (2004) je rezervácia predmetom prehodnocovania v rámci národnej sústavy chránených území so 4. a 5. stupňom ochrany.
Územie rezervácie je sprístupnené modrou turistickou značenou trasou (č.2637) z Hrušova.
Pozemky v PR Čabraď sú v majetku Lesov SR, obce Čabradský Vrbovok, rímsko-katolíckej cirkvi, niekoľkých súkromných osôb a časť je nevysporiadaná (v správe Slovenského pozemkového fondu). Kompetencie v oblasti ochrany prírody zabezpečuje ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy, aj prostredníctvom členov stráže prírody.
Pamiatkovú starostlivosť rieši Krajský ústav pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici v súčinnosti s občianskym združením Rondel.
Od roku 1987 sa do praktickej ochrany prírody a záchrany Čabradského hradu zapojilo množstvo dobrovoľníkov z radov ochranárov, trampov, turistov, či jednoducho nadšencov. Za všetkých možno spomenúť viaceré ZO SZOPK, Klub Stromu života priatelia Hadieho údolia a trampskú osadu Hadie údolie.
s použitím textov z rezervačnej knihy PR Čabraď
(ŠOP SR, Správa CHKO Štiavnické vrchy)
a kresieb Ivana Zwacha zostavil Adalbert D’Ady Mezei
mapové podklady: ŠOP SR, Banská Bystrica
© AM Studio, 2004
http://dady.nfo.sk