K roniku túto píše Bacil, vojvoda náš pre potechu vašu, ako aj tých, čo prídu po nás. Nakoľko neprechádza žiadnou jazykovou úpravou, ospravedlňte prípadné jazykové chyby, preklepy či nezrozumiteľné formulácie. Je to z väčšej miery verná kópia svojej papierovej formy, písaná tak, ako káže naše srdce i myseľ. Zjednodušovaná prípadne vypúšťaná je len grafická úprava.

K to raz už okúsil chuť medu, vždy bude po ňom túžiť. A tak sa stalo aj s nami ... keď sme sa už raz rozhodli pomáhať hradom, napriek ťažkostiam v tom budeme pokračovať. Jedného aprílového dňa sme sa všetci zišli a vyjadrili svoju spoločnú túžbu listom na ministerstvo. Po skúsenostiach z predchádzajúceho združenia sme s vypracovávaním stanov nemali žiadne problémy a tak nás ministerstvo dňa 24.05.2000 zaregistrovalo ako

Zduženie RONDEL

P o dlhých úvahách, ktorý hrad si vybrať - uvažovali sme o Gýmeši, Bzovíku, Šášove či Vígľaši, sme sa nakoniec rozhodli pre hrad Čabraď. A to napriek tomu, že je tu chránená oblasť, čo nám dosť sťažuje situáciu. No keďže sme tam mali už vytvorené zázemie a miestnym sme neboli neznámi, predsa len vyhral. Rokovali sme o prenájme budovy pod hradom s Agentúrou životného prostredia, ale nič sme nevyriešili, lebo tá zaniká a budova prešla do správy Banskej Štiavnice. Tá ju následne prenajala obci Čabraďský Vrbovok, s ktorou spolupracujeme. Preto môžeme budovu pri organizovaní aktivít na hrade využívať.

L eto ubehlo veľmi rýchlo a tak popri iných starostiach ako je výroba razítka, zriadenie účtu a podobne, sme toho na hrade veľa nestihli. Preskúmali sme však Ľubietovské bane, čosi naštudovali a vytipovali ďalšie štôlne. Ďalej sme začali pátrať po starých hutách a na Michalskom jarmoku sme predviedli výrobu keramiky stredovekou technológiou a historický šerm.

17.-19.11.2000

J ednako sme pre "náš" hrad v tomto roku stihli urobiť aspoň niečo. Zorganizovali sme jesennú brigádu v spolupráci s T.O. Hadie údolie a ich priateľmi. V piatok sme sa tam stretli v trochu menšom počte ako na minulých brigádach (jar 2000 príp. jeseň 1999), no naše odhodlanie bolo o to väčšie. Len počasie nám akosi neprialo. V noci začalo pršať a slabý dážď pokračoval s prestávkami celú sobotu až do nedele rána. Spočiatku sme čakali, či sa počasie nenapraví, ale potom sme sa rozhodli predsa len ísť niečo robiť aj napriek jeho rozmarom. A tak vyrážame na hrad plný elánu klčovať. Tento raz sme sa vrhli na krovie vo vonkajšom opevnení zo západnej strany od bašty II po III. Tam náš postup spomalilo husté krovie tŕnok s orgovánom a silnejúci dážď. Vyťali sme teda ešte pár suchých stromov z hradieb a vzdali to. Aj tak sme v danej situácii urobili až dosť.
Časť skupiny z Hadieho údolia sa pustila do čistenia zarasteného a dosť zanedbaného cintorína. Rozhodli sa, že si ho zoberú pod patronát a budú sa oň starať aj naďalej. Bacil sa po obede pustil ešte do čistenia bývalej fary. Vysekal krovie a stromy pred východnou fasádou a z časti a zo severu. Viac však už nevládal a už sa aj stmievalo.
V nedeľu ešte Bacil odstránil nasekané krovie z okolia fary a nafotil niekoľko dokumentárnych záberov. Dohodol sa totiž s kamarátom Bredym (združenie VEPOR), že príde na jar zamerať faru aj mlyn. Mal by sa tiež pokúsiť o výrobu repliky stredovekého kríža na cintoríne.
S podstarostom obce Čabraďský Vrbovok sme tiež rozprávali o využití budovy pod hradom a o plánoch na budúci rok. Hovorilo sa náučnom chodníku po hrade, zastrešení vstupnej brány a iných možných aktivitách. No črtá sa sľubný rok. Však uvidíme koľko sa toho stihne a čo vlastne prinesie.

18.1.2001

N už rok 2001 sme začali účasťou na stretnutí organizácií tretieho sektoru, kde sme sa pokúsili o vytvorenie platformy Domovina. Táto platforma by nás mala zastrešovať pri rokovaniach so štátnou správou a vládou napríklad pri prejednávaniach návrhov zákonov o ochrane kultúrneho dedičstva a koordinovať naše vystupovanie. Čo z toho vlastne nakoniec bude ukáže až čas. Keď už nič iné, aspoň sme sa stretli, spoznali a nadviazali nové kontakty pre spoluprácu na našich aktivitách.

20.1.2001

S nem združenia sa konal v Šali a v Nitre za hojne to účasti, kde schválený bol plán činnosti na rok 2001 a tiež správa o činnosti za rok 2000. Po dlhých rokovaniach sa rozhodlo o ďalšom smerovaní nášho združenia a o prioritách, ktoré musíme naplniť. Všetci členovia sa napokon v pokoji rozišli domov.

16.-18.3.2001

A ko každý rok, tak aj tento sme na jar zorganizovali spolu s Hadím údolím brigádu na "našom" hrade. Počasie, aj keď nevyzeralo veľmi sľubne, nám vyšlo veľmi dobré. Ani v piatok ani v sobotu nám nepršalo. Ba naopak. V sobotu pekne hrialo slniečko. Zamračilo sa až po práci, kedy asi na hodinku jemne spŕchlo. Poschádzali sme sa tento krát v o čosi menšom počte - na prácu nás bolo len asi 24 ľudí, no urobilo sa veľa práce napriek tomu, že sme čistili najviac zarastenú časť hradu. Časť, ktorá sa nachádzala v severnej časti hradu pri dvoch vonkajších baštách. Bolo tam veľmi nahusto rastúce krovie. Keď sme toto všetko porúbali, pustili sme sa do veľkého nádvoria vnútorného hradu. Kým sme ho vyčistili, veru sme sa aj unavili a tak nechávajúc tam za sebou dve veľké kopy nasekaného krovia sme prácu ukončiti ráčili. Jackye medzi tým vyčistila cintorín od napadaného lístia. Večer nám už ostali sily len na sedenie pri ohni v družnej zábave a veselosti, ktorú prerušil len spánok, čo nám na viečka bol sadol. Nuž a v nedeľu, keď sme poupratovali, nám nastal čas lúčenia a odchodu domov.

23.3.2001

D ňa 22.3.2001 náš pán rytier Janík Borka zvaný, z Nitry, priviedol nám spolu so svojou žienkou Aničkou z Chlebníc na svet novú nevinnú dušičku - dievčatko menom Natálka. Zrodila sa silná a zdravá, s očami krásnymi už teraz zvodnými. Ej majte sa ctený rytieri pred ňou na pozore, bo sa ešte zaľúbite.

13.-16.4.2001

O dobitie nášho hradu pokúsili sme sa na Veľkú noc roku tohto - to jest v dňoch 13.-16.4.2001. Sústredenie vojska sa začalo už v piatok večer v doline pod hradom, no ešte aj v sobotu nám posily prichádzali. Počasie sa nám dosť ochladilo, no povedať možno, že v porovnaní s okolím sme na tom boli výborne - všade totiž fúkalo, snežilo či pršalo a nám tam svietilo slnko.
Aby sme však nezleniveli z čakania na rytierov, krátili sme si čas pálením nasekaného krovia z predchádzajúcich brigád a tak sa úplne uvoľnila severná časť hradu. Nuž a tak nám ubehol piatok. Večer sme si ešte pri ohni zašermovali - to sa trénovalo na nadchádzajúcu bitku. V sobotu ráno sme ešte pomohli svojimi svalmi pri čistení bývalej fary od krovia a stromov, no a potom náš výkvet rytierstva pobral sa pod múry hradu, kde sa po mnohých rokoch znovu ozvalo rinčanie zbraní. Bojovalo sa tvrdo a neľútostne pred hradom, na moste i nádvorí, no boj skončil sa nerozhodne - jedných zmohla únava, iných zas zlomený meč. A tak sme sa znavení vrátili späť do doliny.
Nedeľu vyplnili sme tiež užitočne - dočistili sme priestory fary (omšového nám však nenaliali) a tak sme to tam všetko podpálili. Snažili sme sa tiež podpáliť dve kopy na veľkom nádvorí, no tie sa nechceli chytiť a tak tam zostali. Nuž a potom sme sa pobrali na cestu prieskumnú dolu dolinou až k Drieňovskému mlynu, objektu velice spustnutému, k prevelikej škode všetkých. Už aj stmievať sa nám začalo a tak na cestu spiatočnú sme sa vydali, by po návrate sme sa pudingu plný kotol variť pustili ako odmenu všetkým čo medzi nás prišli.
Veľkonočný pondelok poniektorí zvrhlíci pokúsili sa o staré zvyky a dievky nám obliali, no do jednej spanilej rytierky sa pustiť neodvážili, bo ozbrojená bola a velice sa bránila - oblievača Uga mečom zmastila. Hoc aj brnenie požičali sme mu, ani to mu kožu nezachránilo.
A tak poriadili sme po sebe, mŕtvych zakopali a pobrali sa každý do svojho domova...

18.6.2001

N áš milý priateľ Mišo Václavíkom zvaný zo Zvolena, nám z čírej to náklonnosti k nášmu zámeru zariadil od svojho chlebodarcu, firmy Eiben s.r.o. peňažitý dar v hodnote 2000,- korún. Obom im za to patrí naša vďaka veliká až do skonania našich dní.

4.-8.7.2001

B laženej to pamäti, ctený pán vojvoda z Čabrade a rytier z Ancile, vojsko svoje dňa 4.7.2001 na hrad svoj zvolal, by mu v boji pomohlo proti úhlavnému to nepriateľovi. A tak v podvečerných hodinách spolu zo Zvolena vyrážajú s odhodlaním v srdciach.
Pod hrad ten dostali sa v pohode, iba jeden Peťo zvaný si bahnom telo svoje hneď pokryl. Prečo tak spravil, vie však len on sám. Tam už ich ďalší dvaja čakali a k húfu sa pridali. Vo štvrtok, hoc ten sviatkom bol, sa so zbraňou v ruke na hrad hneď pobrali a do nepriateľa sa s vervou pustili, tnúc vpravo, vľavo na tisíce ho sekali. Takto až ku zadnej severnej časti hradu sa prebojovali. Nebyť ich hrdinského činu, tak sa tlupa ľudí z Kráľovstva českého veru do hradu vôbec nedostane. Ten deň dosť sa unavili a tak sily čerpať šli do osady Hadím údolím zvanej. Tam pomohli pri stavbe to prepotrebnej, na potrebu slúžiacej.
No v piatok stravu svoju v obci doplniť museli, kam sa hneď ráno aj vydali. Chlieb však už nemali a tak im pomoc ponúkli - Jackye v Hadieho údolia im ho z Krupiny doviezla. Na ceste spiatočnej však prekážku odstrániť museli a to veľkú kopu kamenia a štrku čo nám do jám rozhádzať bolo treba. To sa im aj podarilo s pomocou ďalších ľudí k tomu prizvaných. I ďalší dvaja k vojsku tomu pridali sa, i s koňmi mnohými a dcérou Izabelou zvanou. Keď prekážku tú spoločnými silami z cesty odstránili a po obede výdatnom vodné to dielo na riečke na vlastnej koži odskúšať sa pustili. Po osviežení tom dve spanilé devy na húf ten pozrieť sa prišli až z mesta Ružomberského i s rodičmi, no kto vie prečo hneď na útek sa dali, ani k hradu sa neobzreli. No aspoň rozlúčiť sa mohli. Škoda to preveliká, bo bitka strhla sa zas po nádvoriach a telá rozsekané odstraňovať bolo treba. K večeru tam aj rytier Krysa s dvomi devami zo Šale pricválal a k vojsku utáboril.
Na druhý deň v sobotu, zas v bitke pokračovalo sa s vervou prevelikou. Do večera kým skončila, nádvorie veliké i to na severe dočista vyčistené bolo a na nádvorí tom mnohouholná ohrada sa vztýčila, by v deň určený k súboju rytierov slúžila v turnaji velikom, na august plánovanom.
V nedeľu, deň posledný, sa už len dokončilo pár malých bitiek na vstupnom nádvorí a pod velikou vežou, po nich sa ohrada na nádvorí odskúšala. Šikovnosť svoju si v nej s mečmi rytieri odskúšali. Ťali sa tak urputne až jeden meč na sebe zlomili. Tiež sa v tie dni jeden prístrešok pred domom maštaľným od špiny vyčistil, by mohol slúžiť pre potreby naše v čase nepohody. Po práci tej vojsko veci svoje zbalilo a na cestu domov sa vydalo, ešte hrad Bzovík na chvíľu obľahlo, kým sa do sveta rozpŕchlo.
Poďakovanie naše im za pomoc tú zo srdca dĺžime a tak mená ich na slávu večnú v kronike tejto zvečníme. Vo vojsku tom boli ctené devy Mária, Slávka a Mirka, i páni Krysa, Zolo, Martin, Mišo, Peťo, Slavo a Števo - tomu tiež ďakujeme za skvelú to vec, čo priviezol sebou a s čím veľa nepriateľov pokosil. Bola tam aj jeho dcérka Izabelka a ja, čo Bacilom ma volajú.

24.-26.8.2001

N aše ctené a urodzené panstvo, hradný pán Bacil, vojvoda z Čabrade a Rondelu a hradná panna Mária, rytieri z Ancile sa z vôle vlastnej na hrade svojom v sobotu dňa 25.8.2001 v stav manželský vstúpiť rozhodlo a svoje áno pre pozvanými pánmi rytiermi z krajiny tejto ako i kráľovstva Českého ako i pred svojimi poddanými i ľudom obecným si po západe slnka na veľkom nádvorí povedalo. Pri príležitosti tej na slávu ich i hradu Čabraď rytierske turnaje sa uskutočnili jak káže obyčaj v sobotu od rána do večera. V turnajoch tých ctený rytieri i mnohí iní šikovnosť, silu i odhodlanie svoje preukázať mohli pred davom nastúpeným.

Nech ctený čitateľ kroniky tejto mi prepáči, no pokúsim sa skutky tie viacej rozpísati, bo sám som tam bol a všetkého sa zúčastnil nech zvesť a sláva o skutkoch tých do sveta sa šíri a hlása odvahu a silu priateľstva, čo vzišla tam. Pre hrad Čabraď sa panstvo rozhodlo preto, že osobitný záujem o to má, do jeho opustených múrov život vrátiť zas chce a zašlú slávu obnoviti má v úmysle. Z dôvodu tohto z rúk nepriateľa zeleňou sa maskujúceho ho vytrhlo a nádvoria vyčistilo. Týždeň pred turnajom dvaja odvážni zas pod hrad prišli a hrad, kolbište a iné veci prichystali, by v piatok prichádzajúci páni rytieri hlavu kde mali zložiti aj hostia a rodina čo s nimi prišli. Všetci šťastne pod hrad sa dostali napriek odľahlosti a cesty zlej po dažďoch rozmočenej. Keď väčšina z nich zhromaždila sa pri ohni do noci svietiacom, pán vojvoda všetkých pozdravil a pod hradom privítal. Po uvítaní tom zábava rozprúdila sa spoločná až takmer do rána trvajúca. V deň významní, keď posledné prípravy ráno sa porobili a hrad do zástav zaodeli, po výdatnom pokrme, čo devy naše pripravili a keď dav ľudu z obcí sa zhromaždil, turnaj rytiersky dvaja heroldi vyhlásili. Odvážni páni rytieri, rytieri zo Žiliny, Brezna, Beckova, Zvolena, Hadieho údolia i Českého kráľovstva, čo do prvého turnaja sa prihlásili, sa v kaplnke zišli, kde útechu a povzbudenie dostali od mnícha k tomu prizvaného. V turnaji tom v kole prvom šikovnosť svoju v narábaní s kopijou preukázať mohli, keď všelijaké prekážky do cesty sa im dali. Úlohu tú dobre všetci v zdraví zvládli, no dvaja sa kola druhého už nezúčastnili. V kolách ďalších ťažšie úlohy dostávali, kde štít, kopiju i meče použili, pod paľbou tuhou až nakoniec tam zostali víťazi dvaja. Po turnaji tomto sa ctení rytieri do seba pre potešenie pustili s mečmi a inými zbraňami, by obecenstvu šikovnosť ukázať mohli. Jeden však hlavou svojou na meč sa narazil a krvou svojou zem tam pokropil. Po ošetrení však úder ten v zdraví prežil. Keď žalúdky hladné uspokojené boli, hromadná bitka pod hradom sa strhla, za podpory diel a pokriku množstvo rytierov sa do seba pustilo a posekalo. Po krátkom oddychu sa vojsko to na hrad presunulo, kde v kolbišti v božích súdoch o ďalšom víťazovi sa rozhodlo. Súboje tie ťažké a neľútostné so zbraňami všelijakými veru rytierov poriadne preverili. Troch najlepších za víťazov určili.

To už sa naši páni v oblečení krásnom farbami víriacom s kameňmi pravými i zlatom a kožušinou zdobenom, v plášti zamatovom na obrad chystali. Zástup ľudu mohutný sa zoradil s fakľami v rukách a darmi, po čakaní sa na hrad pobral. Úžasní to pohľad, pastva pre dušu, keď panstvo ctené za svitu pochodní do hradu vstúpilo, s rytiermi a davom na nádvorie sa hrnulo. Nádvorie veľké, vlajkami zdobené, plné ľudu bolo a tam pred všetkými víťazov turnajov vyhlásili a ceny za odvahu, vlastnými rukami odovzdali, skôr než k obradu svadobnému pristúpili. Obrad ten nádherný bol, zvlášť, keď pán vojvoda pre nevestu šperky a závoj s klobúčikom priniesť dal. Dav nadšený, rytieri i ľud na slávu im zvolal a gratuloval, dary svoje do rúk im kládol, v zástupe nekonečnom. Vtom na nádvorie vojsko veliké dobre vyzbrojené tam vtrhlo a k panstvu sa hnalo, by vzdalo im hold. To páni rytieri z Taurus Ater a z Arwenu prišli, z miest vzdialených. Cez špalier z mečov tasených všetkými rytiermi na moste pred bránou, naše mladomanželské panstvo na hostinu všetkých doviedlo. Z pivníc sudy s nápojmi sa vygúľali, pokrmy na stôl sa rozložili a ohne mnohé zapálili, v hojnosti a radosti zabávalo sa až do nasledujúceho dňa. K zábave tej i ohňoví žongléri a fanfáry, ako i trubadúri z Hadieho údolia prispeli.

Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí prispeli ku kráse slávnosti tejto, menovite : obci Čabradský Vrbovok, pánom rytierom z Ancile - Zvolen, Arwen - Nitra, Berezun - Brezno, Bludní rytieri - Beckov, Potulní rytieri Celebnilu - Žilina, Pribina - Nitra, Ricasso - Zvolen, Taurus Ater - Turany a donátorom, čo o stravu postarali sa nám: miestny odbor Matice slovenskej v Čabradskom Vrbovku, Bryndziareň - Zvolenská Slatina, Hydinárne - Zvolen, Chrien - Zvolen, Hontianske výrobné družstvo - pekáreň Bzovík. Osobitne poďakovať chceme aj priateľom, čo pomohli nám - hlavne nášmu Krysovi zo Šale. Osobitné poďakovanie zaslúži si aj Ryba zo Žiliny za záchranu dieťaťa, čo Jackie našla zabudnuté v kroví, rodičmi vlastnými.

28.10.2001

R az to už tak chodí, že treba aj rokovať a tak sa dňa 28.10. v Nitre stretlo naše predsedníctvo. Náš pán predseda všetkých milo privítal a milý Borka zas pohostil. Porozprávali si, čo nového vo svete a čo sa plánuje ďalej. Všetci sa oboznámili s vypracovanou štúdiou obnovy hradu Čabraď, ktorú predložil predseda Bacil. Jej podstatu tvorí plán zastrešenej ruiny a ak s ňou budú súhlasiť v obci a pamiatkári zrealizuje sa na jej základe projekt.

Ďalšou novinkou bola ponuka prevzatia hradu Bzovík do prenájmu - Štefan Svinčiak už vypracúva projekt obnovy a využitia. Za tým účelom sa teda odhlasovalo zriadenie samostatnej sekcie pre Bzovík a po prijatí Svinčiaka za člena sa ten určil za jej predsedu.

Rozhodlo sa tiež o tom, že snem združenia sa bude konať dňa 5.1.2002 vo Zvolene, kde sa prijmú ďalší nový členovia do nášho združenia.

10.11.2001

D ňa 10.11. konalo sa stretnutie predstaviteľov združení čo s pamiatkami pracujú, v Uhroveckom podhradí- malebnej to obci. Prerokúvalo sa založenie spoločnej internetovej stránky a navrhovalo sa založenie zastrešujúceho združenia. Internet sa schválil a za to združenie sa bude rokovať na Sklabini 15.12. Potom konala sa prehliadka hradu Uhrovec. Po nej mi veľmi pomohli priatelia z Muráňa, keď vzali ma povozom svojim až do Zvolena. Vďaka im za to.

16.-18.11.2001

P ri ceste na brigádu jesennú so Števom zastavili sme sa v obci Bzovíku i Dolných Mladoniciach, kde dobrých ľudí spoznali sme, a ktorí nám pomáhať sa rozhodli pri oživovaní Bzovíckých múrov. Potom zas ja som sa zastavil na úrade v Čabradi, kde predložil som našu štúdiu - tá ohlas našla veliký. Oni zas pochválili sa projektom chodníka náučného, na hrad vedúceho. Nuž je sa na čo tešiť v roku budúcom.

Preukrutné mrazy zavládli nám na Čabradi, práve keď brigádu spoločnú urobiť sme sa rozhodli. Zima bola tam strašná, až stromy ráno sa beleli a voda sa z fľaše sypala. Aj ľudu poskromnejšie bolo jak inokedy - asi tak 37 duší. Že nezľakli sa, vďaka im patrí za to. Keby ohňa nebolo veru do rána pomrzneme. No ale keď slnko nám vyšlo do práce pobrali sme sa. Devy obetavo sa vrhli na krovie v starom hrade, to do poobedia veru všetko pokántrili až radosť bola tade chodiť a hrad zaskvel sa v kráse nevídanej.

My chlapi mocní do hradnej brány sme sa pustili a krovie tam vysekali. Potom žrdí sme navláčili a provizórnu strechu hlobiť začali, by voda čo z neba nám napadá cez klenbu nám netiekla. S tým trápili sme sa až do večera, kedy tma, hlad a chlad nás k ohňu odohnal. Tam žalúdky svoje sme nakŕmili špekačkami od obce darovanými. Tieseň z chladu piesne nám zaháňali až do hodín neskorých. No nakoniec všetci v teplých spacákoch skončili.

Ráno zas kruté vstávanie do zimy bolo, no odvážlivcov pár sa našlo a oheň rozdúchalo. Potom ešte všetci pomohli nám na hrad pár dosiek vynosiť aby sme mohli -Zolo a ja - ich pribiť na strechu branskú. Keďže pokrývať čím nebolo, dohodli sme sa, že zas 1.12.sa tam zídeme a strechu dokončíme.

Strecha tá na budúci rok vymeniť by sa mala za riadny krov spojený s priľahlou budovou zábrania.

Brigáda tá konala sa v dňoch 16.- 18. 11. roku pána 2001-ho. Pre slávu tých, ktorí sa jej zúčastnili zapísal som ja čo Bacilom ma volajú.

5.1.2002

S nem združenia nášho konal sa dňa 5.1.2002 vo Zvolene v Kráľovskej zbrojnici v hojnom to počte národa. Prebrali sa na ňom veľmi dôležité záležitosti. Schválila sa správa o našej činnosti za uplynulý rok a naplánovala sa činnosť na rok 2002. Tiež prijali sme nových členov do našich radov, menovite: Michala Václavíka, Roba Vasila, Štefana Ostrožlíka , Jarmilu Jambrichovú, Luciu Izsákovú, Zola Vozáka, Ľuba Lehockého a schválilo sa tiež oslovenie ďalších troch ľudí, ktorý sa stanú našimi členmi ak budú chcieť.

Keďže končilo sa obdobie panovania nášho cteného predsedníctva, volilo sa predsedníctvo nové: za predsedu zvolili Alberta Loydla, za podpredsedu Jaroslava Ižáka a člena Štefana Svinčiaka. Nech boh žehná ich ďalšie kroky, nech dovedú naše spoločenstvo k naplneniu našich plánov. Potom po pohostení sa zas všetci rozpŕchli do všetkých kútov sveta.

január.2002

V januári sa konalo zas rokovanie združení pod hradom Lietava. Naše spoločenstvo tam reprezentoval náš ctený vojvoda. Rokovalo sa o zakladaní spoločného združenia pod názvom Zachráňme hrady a o ďalšej spolupráci. Schválili sa stanovy tohto združenia. Po pár dňoch dostali možnosť vyjadriť sa k tomu všetci naši členovia, ktorí vyjadrili svoju vôľu momentálne sa doň nezapájať. Tak nezostáva iné, iba ich rozhodnutie rešpektovať.

8.3.2002

P lány naše na obnovu hradu sa začali napĺňať dňa 8.3.2002 kedy konalo sa pracovné stretnutie s predstaviteľmi obce, Pamiatkového úradu a Okresného úradu v Čabradskom Vrbovku. Rokovalo sa o obnove hradu Čabraď. Bol dohodnutý postup a rozsah prác, ktoré je možno v tomto roku vykonať. Hrad sa má čo najviac vyklčovať, upraviť prístupovú cestu, zakonzervovať II. vstupnú bránu so skrytým prestrešením a úpravou terénu v okolí. A čo ďalej ukáže až čas...

15.-17.3.2002

B rigáda jarná konala sa v dňoch 15.-17.3. s hojnou účasťou našich ako aj z Hadieho údolia a tiež priateľov trampov z Prievidze, kde spolu stretlo sa na 50 duší. Počasie nám tiež pomerne vyšlo, nebolo tak zima ako v novembri, iba nám v sobotu trochu mrholilo. Až večer sa pustilo pršať, čo však nezabránilo družnej zábave. Keď už pršalo priveľmi pokračovalo sa pod strechou až do skorého rána.

Urobilo sa kusisko práce, odstránili a uložili sme kamene okolo II. brány, vyklčovala sa priekopa a časť nádvoria. Spílil sa nebezpečný strom rastúci pri múre a pomeralo sa nádvorie. Z kamenia vyzbieraného urobili sme krásnu hrobľu asi 2 a pól metra vysokú, škoda len, že sa s jej tvorcom na záver zosunula. Prežil to však a tak musel si ju uložiť nanovo. Už však nebola taká úhľadná. O tom aké je krovie nebezpečné sa presvedčil Rambo z Bystrice, ktorý z toľkého sekania sa pomýlil a zaťal si mačetou do vlastného kolena. Pochválil sa tým až o dve hodiny a tak sme ho ošetrili, k riadnemu felčiarovi však ísť odmietol. Snáď to nakoniec prežil, doteraz som o ňom nepočul.

Všetci však do práce vložili svoje srdce a urobili čo mohli, a tak im za to patrí vrelá to vďaka naša!

28.3.-1.4.2002

N a sviatok Veľkej noci sme sa zas zišli pod našim hradom, kde v piatok vztýčila sa zástava na hrade. Pomáhali nám pri tom priatelia z Trenčína, ktorých sme zaujali natoľko až prišli k nám sa pozrieť. Na hrade sme tiež stretli veľa ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud našich pamiatok. Medzi nimi bol aj p. Mazánik, s ktorým sme našli spoločnú reč. Keď sa však navečer zotmelo, ochladilo sa tak, že vďačný sme boli za teplo ohňa čo rozhorel sa v doline.

Sobotný deň sme oslávili tak, že sme sa vybrali po bohatých raňajkách na spoznávanie okolia. Spolu s Trenčanmi sme zašli k totemu a pustovni. Keď sme však pustovníka nenašli doma opustili nás a vybrali sa hore dolinou cez Cerovo na Bzovík. My sme vyliezli na bralo zvané Sokol kde slnka sme si užili. Slavo ten však vyliezol ešte vyššie - jak koala vyškriabal sa na strom. Z tade po hrebeni vrátili sme sa na základňu. Večer k nám pribudli ďalší ľudia a tak bolo veselo.

V nedeľu sa časť vybrala na výlet, časť pomerala nádvorie, iný zas oddychovali. Pri toľkom meraní našli sme mincu z roku 1706, na svahu pod III. bránou zas morské ustrice. Nálezy tie odovzdané boli na pamiatkovom úrade. Večer k nám pribudli páni rytieri z Beckova, išli pešo v zbroji z Krupiny. A tak nečudo, že sa ich otlakov zľakol chudák pes a furt na nich vrčal. Tak sme ich pohostili, ubytovali a v pondelok im požičali kone, aby sa dostali nazad. Ceníme si ich obeť.

Veľkonočný pondelok dievčence prežili v šťastí a suchu, nikomu sa nechcelo zúčastniť barbarských orgií, i keď bolo vyhlásené, že si polievanie možno vyšermovať. Nuž aspoň ušetrili kopu vody. Tak nám dievčence ostali suché a pritom stále krásne. Nakoniec sme sa zas rozpŕchli domov.

26.-28.4.2002

Ď alšia brigáda konala sa v dňoch 26.-28.4. na hrade Čabraď, kde zišlo sa veľa dobrých ľudí. Ako vždy stretli sa v piatok večer pod hradom, kde svietil potom oheň dlho do noci. Na druhý deň ráno rezkým krokom na hrad vybehli, by prácou svojou mu pomohli. Niektorí mačetami do krovia sa pustili, iní zas s pásmom a ceruzou na papieri hrad zaznamenali. Potom, keď školený archeológ na hrad tam zavítal, všetci svorne odhaľovať tajomstvo II. brány sa pustili. A veru bolo čo objaviť, črepy a schody našli sa. Keď však práca tá skončila sa každý zas svojej robote sa venoval. K večeru, keď vrátili sa pod hrad, pri ohni svorne zabavili sa. V nedeľu ešte sa trochu porobilo a pomeralo, nuž a potom zase porozchádzali sa všetci do sveta.

máj.2002

O týždeň ďalší vybrali sme sa tam zas, no v inej zostave národa. Veď nie každý môže sa z domu uvoľniť - to len pár nadšencov, ktorí chodia vždy. Nuž ale nakoniec zišlo sa nás tam v počte na 8 duší. Aj počasie nám žičilo a tak za svitu slniečka a ofuku vetríka horlivo do práce pustili sme sa. Nanovo vysekala sa z krovia bašta č. VI. aby sa mohla pomerať. Ostatní zase nivočili krovie na ktoré natrafili. Potešilo nás, že medzi robotujúcimi ľuďmi boli aj nové duše, ktoré za členov združenia nášho prihlásili sa. Keď však prácu naplánovanú porobili sme, na odpočinok zaslúžený do doliny sme vyrazili. Tam zásoby stravy preriedili sme a po vlahej noci v nedeľu vyrazili domov.

máj.2002

O adostná udalosť odohrala sa na našom účte v banke dňa 21.5., kde zlatiek kopa objavila sa vďaka štedrosti našich mecenášov. To prispeli nám z milého srdca z obecného úradu v Čabradskom Vrbovku na ciele naše. Za príspevok ten, ako aj ochotu s akou nás tam vždy vítajú im zo srdca ďakujeme.

27.5.2002

E j radostná to udalosť v našich radoch sa udiala! Náš milý rytier Borka z Nitry nového potomka nám s pomocou svojej ženičky Aničky na svet priviedol. Stalo sa tak dňa 27.5. roku pána 2002- ho. Meno mu dali veru slávne, Matúšom ho totiž nazvali. A tak rodinka pekne sa mu rozrástla. Nech šťastia a zdravia mu je dopriateho kopcom, nech ku mocnej kráse rastie nám.

7.-9.6.2002

K eďže brána hradná opravovati sa tento rok bude, na jej preskúmanie vybrali sme sa v dňoch 7.-9.6. v počte troch duší. Od obce dostali sme krovinorez, a tak s vervou som sa pustil s ním kosiť po nádvoriach vzmáhajúcu sa trávu. Po celodennom úsilí kopa roboty a pokosenej trávy za mnou zostala. Zatiaľ, čo ja som kosil, brána podrobila sa podrobnému vyšetreniu, aby poodhalila svoje tajomstvá. Pozornému oku nášho priateľa Miša Šimkovica prezradila všeličo o tom, ako rástla a dospievala do súčasnej podoby. Vďaka tomuto vyšetreniu je jasné, že naša brána je komplikovanej povahy. Všetko toto zakreslené bolo a nafotené tiež, nech v projektoch sa môže zapracovať a úradom schváliť. Ako však konzervácia dopadne ešte len uvidíme.

21.-23.6.2002

N ajprv sme sa na hrad vydali cez víkend 21.-23.6. kedy sme pomerali výšky múrov II. brány a tiež sa niečo nafotilo. Potom sme sa mačetami hrdinsky pustili do presekávania chodníka na hornom hrade. To krovie potvorské stále tam rastie.

4.-7.7.2002

O dva týždne zas sme sa tam vybrali, aby sme cez víkend 4.-7.7. kus práce spravili. Na hrad náš vzácneho hosťa doviedli sme, až z Popradu prišiel k nám, by jeho múry zhliadol a s nami tam pobudol. V piatok sviatok slávili sme prácov, a to tým, že pod bránou suť odkopávali sme od múrov. Pri hradbe štítovej základ iného múru objavil sa nám, čo na obraz zachytili sme.

Po práci zas našich priateľov z Hadieho údolia pozrieť sme boli, jak utáborení boli s deťmi svojimi. Prednášku o histórii hradu urobil som im a na druhý deň aj posprevádzal po hrade. Sláva veliká z toho bola, aj do rozhlasu dostal som sa...

V sobotu ráno o tretej hodine rannej vyprevadil som Fera na bus a cestou na svitaní obdivoval krásu hradu nášho. Potom zas do práce nastúpili sme by krovie zmizlo na vonkajšom nádvorí a chodník k III. bráne priechodný bol. Po práci zas do Hadieho údolia zavítali sme, kde dlho do noci pobudli sme. V nedeľu už pracu sme nerušili, oddychovať sme sa pustili skôr, než kroky naše domov zamierili.

4.-7.7.2002
O sneme mimoriadnom, kde dôležité veci preberali sa

D ôležitých vecí kopa navŕšila sa a tak mimoriadny snem zvolaný bol, by ich prerokoval a schválil. Stretli sme sa v hostinci Kráľovská zbrojnica vo Zvolene v hojnom počte dňa 23.6. Ako prvé na pretras prišla záležitosť rozbrojov v obci, kde pár ľudí zo zlých skutkov napadnutých bolo. Keďže však nik zo združenia tam nebýva a nemá prehľad, kde je pravda, rozhodli sme sa nezasahovať do nich, pokiaľ nebude ohrozená činnosť naša na hrade. Nech je kto aký chce, pokiaľ nezištne pomáha hradu, neodmietneme ho.

Ďalším bodom bola informácia o dare peňažitom od obce obdržanom, o ktorom rozhodnúť bolo treba, na čo sa použije. Po dlhej diskusii rozhodli sme sa, že za peniaze tie krovinorez kúpime, by účelnejšie pracovať na hrade mohlo sa. Bo keby strava za ne kúpila sa, len na hovno zmenili by sa, kým z krovinorezom viac krát kosiť sa dá.

Potom ešte prijatie nových členov schvaľovalo sa - čím o dvoch nových ľudí rozrástli sme sa. Tak medzi nás pribudli Július a Dušan. Snáď spokojný navzájom zo sebou budeme. V diskusii potom kopa vecí preberala sa, to však už isto teba milý čitateľ nezaujíma a preto ich vynechám. Nakoniec však skončili sme a v zhode a radosti rozišli sa domov.

22.7.-2.8.2002
O dvoch týždňoch na hrade stávených, oprave brány a kresaní kameňa

N a neuveriteľné dva týždne na hrad náš prišli sme, kde od 22.7. do 2.8. kopu práce zanechali sme. Prvé dva dni sám som tam síce bol, no severnú budovu som vykosil. Smútok nasťastie ma prešiel, keď Paľo a Lukáš objavili sa tam. Tak spoločne veľké nádvorie dohola vykosili sme a pomerali, by pôdorys nakresliť sa dal.

Bránu druhú murári opravovali, kde akurát hradbu štítovú naprávali. Nedostatkom kvádrov veľmi trpeli a tak pomôcť sme sa snažili. Na hrade kameň, čo sme našli, na kvádre okresali sme. Málo im to však bolo. Tak dáke zo zbúraného domu použili a dáke vykresať na ďaľší týždeň pokúsili sme sa. To už ale náš priateľ Bobor pomôcť prišiel nám. Tak do starého lomu pod Sokolom pobrali sme sa, a z balvanov kváder kresali. Mohutný však bol veľmi, a tak keď na lúku ťažko dostali sme ho, murári ho nechceli, že ťažký je. Tak sme ho im podvečer na smyku na hrad dopravili, čím ich do veľkej hanby priviedli. Veď okrem sily piatich ľudí, lana a smyku nič sme nemali. No náš um a presvedčenie nepoznajú slovo "nedá sa". A že vážne to myslíme, ešte jeden kus pritiahli sme pod hrad.

V sobotu zas pre potešenie svoje na Modrý kameň vybrali sme sa, by svoj šarm a umenie šermiarske predviedli sme divákom tam zhromaždeným. Po bitke tej na hrad vrátili sme sa.

Na druhý týždeň zas kosila sa tretia brána a severné opevnenie, potom sme ich zamerali. To už sily nás opúšťali a keď na víkend nik neprišiel, domov sme sa pobrali. Ctený Bobor traktor s drevom nám na Konské stopol a stade zas ďaľší s pieskom. Tak dostali sme sa do Vrbovku, skade nás do Krupiny zviezol Dušan Franko mladší, za čo dík mu vzdávame.

O dvoch týždňoch na hrade stávených, oprave brány a kresaní kameňa

N a výzvu našeho vojvodu, cteného pána Bacila z Čabrade pracovitý ľud na hrad často chodil a k oprave brány prispel. Žiaľ, neprišiel tam často v počte, jak by mal, a tak stalo sa napríklad, že v dňoch 30.-31.8. zišlo sa ich tam v počte piatich ľudí, čo však na plánovanú prácu nestačilo. Tak pomerali aspoň baštu okrúhlu, severný bok hradu chrániacu. Zeminou tiež zasypali dieru, čo hladači pokladov vykopali nám na hrade. Kiež ich raz do rúk dostaneme - celej kosti im na tele nenecháme.

V septembri došlo k zmene plánovaného zastrešenia. Práve keď držali sme v rukách projekt skrytej strechy, na úrade nám povedali, že možme urobiť strechu normálnu. Má byť síce čo najnižšia a krytá Cembritom, no predsa len normálna. A tak znova bežali sme za projektantom, by nakreslil nám strechu novú... Za námahu tú veru povďační sme mu, a tak na chválu svetu a pokolení buducich meno jeho zvečníme. Tým milým človekom je Daniel Bizoň z Bystrice.

Október nás veru riadne vyumýval, veď cez víkend 11.-13.10. nám furt len pršalo, a kožu našu premočilo. Murári na hrade pracujúci veru nemali to ľahké, tak na pomoc prišli sme im a napriek dažďu ruku k dielu priložili. Na vrch brány kameňa sme im navozili, potom krovie tam znova rašiace vykosili. Ešte aj jamu v zásype klenby zaplnili sme, a potom keď dážď trošku ustal, murovať sme sa dvaja pustili. Východný múr vďaka nám o čosi zas narástol a spevnel. Práca tá nás velmi tešila, no neprestajne silnejúci dážď koniec jej privodil a do doliny k peci zahnal.

18.-20.10.2002
O tom, ako sa v práci pokračovalo, drevo na krov brány chystalo a zas kus múru vymuroval.

D revo na krov veru draho by nás prišlo, keby sme ho na píle nakúpili, a tak po dohode rozhodlo sa, že čo bude sa dať, na krove urobí sa z guľatiny. Nuž a tak sme sa 18.-20.10. znova pod hrad vybrali v hojenšom počte, by sme okrem stavby lešenia popri severnej stene aj dreva pomohli nachystať. Tak vybrali sme sa a kmeňov mnoho nazbierali, vo svahu prudkom, kde štvormo plaziť ledva sa dalo. Potom na povoz naložili sme ich a spolu s tým drevom aj seba zviezli. Tiež nazbierali sme dreva napadaného, na oheň súceho, by bolo z čím prikladať, keď o mesiac zas tam prídeme, nech netrieštia sa sily naše a práci venovať sa môžme.

Počasie nám trošku viac prialo, murovať sa teda tiež dalo. Tak sme sa zas schytili a kus múru zo severu spevnili. Radosť to veru veliká, keď kus práce za človekom ostane. Aj deťom svojim teraz ukázať môžem, čo vlastnými rukami zbudoval som. Tak v tento čas skonštatovať môžme, že východná a západná strana múru hotová je, severná čochvíľa bude a južná tiež. Snáď do zimy krutej strecha osadí sa a pokryje...

15.-17.11.2002
O brigáde jesennej, kde spolu s trampami krov na bráne vstupnej sa staval, o kostiach dolámaných a bujarej to zábave, jako aj o našom trápení s krytinou.

P o dohode s Ugom, kedy termín jesennej brigády sa presunul na neskorší víkend, a to na 15.-17.11.2002 som sa rozhodol, že tentoraz po pansky priveziem sa na hrad až v sobotu, nech mrznúť vonku nemusím. Morka s Aďou už vo štvrtok tam sa vybrali a ľudia ostatní v piatok sa nazbierali. Najprv však v dedine na tancovačke nohy si obdrali a tamojšie devy vykrútili. Nečudo, veď pekných tam veru pár sa nájde, čo za hriech by stáli...

Nuž a pán náš,vojvoda, v piatok cteného rytiera Bobra doma vyzeral, čo z ďalekých krajín českých vybral sa, by nám pomohol. Majstra tesára sebou tiež vzal, čo Jiřím volal sa. Tak pohostili ich spolu so svojou žienkou. V sobotu ráno však kruto vstávať všetci museli a na cestu sa vybrali, nech skoro pod hradom boli. Cestou vo Zvolene milého Attilu tiež vyzdvihli, by obrázky farebné zo stavby im porobil. Nuž a keď pod hrad napokon spolu dorazili, časť národa po tancovačke spamätával sa a časť už na bráne pracovala. I pridali sa k nim a potom aj ten zvyšok. Niektorí trámy chystali a od kôry škrabali, iní zas kosili nádvorie. Mne prischla úloha taká, že všetky otvory doskami som zakrýval, aby strechu vietor nepodfúkol.

Ej veru poriadne natrápili sa s tým krovom, veď brána uhla pravého nepozná a steny rôznej dĺžky sú. No šikovných majstrov mali sme a tak do večera kostra krovu na bráne stála a pár krokví k tomu tiež. To už však potme pracovali. Tak zvyšok v nedelu dorábal sa. Ugo ešte nasekané krovie podpáliť chcel, no len lístie no ňom vzbĺklo a dušu vypustilo, nič však už nechytilo.

Večer pri ohni placky rozdali sa všetkým a po chvíli radšej ctený vojvoda domov sa pobral, bo už spánok a únava všetkých nás veru bral. Ostatní v zábave pokračovali až kým nepospali. Veselo mali hlavne okolo polnoci, kedy Frico rozhodol sa kosti si polámať, čo úspešne podarilo sa mu. A tak k doktorom so zlomenou klúčnou kosťou brali ho, keď horko ťažko šoféra našli. Ošetrenie lekárske prežil však a na hrad vrátil sa.

V nedelu potom ostatné krokvy poosádzali a materiál na bránu vynosili. V doline zas posvätenie kríža nového na cintoríne bolo a tak rozruchu tam bolo. Do večera však tam klud zavládol, a hrad nám osamel.

Na ďalší víkend vybrali sme sa tam štyria, že latovanie pribijeme a krytinu vyskúšame. No nebolo to jednoduché, jak mysleli sme. Krokvy do roviny kresať ešte bolo treba a velikú presnosť pri latách dodržiavať, čo nedarilo sa nám. Tak rozhodnutie padlo také, že majstra dákeho zohnať sa pokúsime. Jemu to isto lepšie pôjde.

Majstra obec zohnala a kým kruté mrazy udreli, veľký kus strechy podarilo sa zakryť. Potom však práca zastavená musela byť, lebo v mraze krutom ruky krehli a aj krytina sa nebezpečne lámala. Škoda by ju bolo veľa pokaziť. Otvorená z časti zostala len severná a východná strana. Južnú len igelitom sme v januári zakryli, to aby sa tam nadpojiť ďalšia strecha mohla, čo nad prístavbou sa plánuje. Akonáhle mrazy povolia, chýbajúce časti dorobia sa. Ej veru, pekné bývanie to bude!

18.1.2003
O sneme nášho združenia a o veciach na ňom prejednaných.

A ko vždy začiatkom roka, tak aj teraz dňa 18.1.2003 sa konal snem združenia nášho v meste Zvolene. Takmer začať sme nemohli, bo hostinec ten až o hodinu neskôr otvoriť mali, jak sme si dohodli. No vyriešilo sa to a mohli sme rokovať. Ctený náš predseda, urodzený vojvoda Bacil zhodnotil všetky práce, čo na hrade vykonali sa, ako aj účasť členov a brigádnikov. Niektorých pochválil, iných haniť musel. Za ten rok toho veľa urobilo sa, hrad od krovia vyčistený bol a kus z neho pomeraný. Bránu podarilo sa opraviť a takmer celú zastrešiť. Tiež veľa poznatkov experimentmi získali sme pri budovaní brány. Plán na ďalší rok urobil sa, čo a jak robiť sa bude, a čo zlepšiť by sa malo. Tiež hospodárenie zhodnotili sme. Kvôli nezaplatenému členskému takmer cteného Borku vylúčili sme, no dohodlo sa, že ešte vyzve sa a týždeň počká, a ak ani potom nezaplatí, dôsledky znášať bude. Stihol to však našťastie na chvíľu poslednú. Ako hosťa pozvanú sme mali milú Jackye z Hadieho údolia, ktorá mnoho dobrých návrhov mala a z účtovníctvom pomáhať sa rozhodla. Vďaka naša veliká jej za to patrí. Keď prebrali sme všetko, na dobrotách pohostili sme sa a snem rozpustili.

28.-30.3.2003
O brigáde jarnej, ktorú spolu s Hadím údolím urobili sme a zas kus práce na hrade vykonali.

T eplo aby bolo modlil som sa, keď dátum brigády jarnej dohadoval som s milým Ugom, čo s ním spolu organizujeme tú bohumilú akciu. No a vcelku vyšlo nám to, lebo pekne slniečko hralo v dňoch 28.-30.3.2003 kedy pod hradom zišli sme sa. Niekoľko odvážnych už tam vo štvrtok bolo, no hlavne v piatok stretli sme sa tam. Dreva čosi nachystali na oheň, nech v noci hriať nás môže a vody tiež nanosili. Podvečer okolo ohňa poschádzali sme sa v o čosi menšom počte ako inokedy, ale nebolo to na škodu veci, lebo tí čo prišli, prišli hlavne pomáhať a nie sa len zabávať. Pravda pár buričov našlo sa čo na susednej chate zložili sa a rozpustilej zábave oddali, čo horšie – pár dezertérov v našich radách sa tiež našlo a celú noc s nimi hýrilo. Ráno potom vstať nevládali a celý deň prespali. Na ospravedlnenie nech im slúži, že v náhradnom termíne prácu si odviedli.

Ráno slnko z pelechov nás vytiahlo a na hrad vyhnalo, kde kopa práce nás už čakala. Bolo treba strechu dokončiť a nádvoria zas vykosiť, čosi krovia aj popáliť. Tak s vervou do práce pustili sme sa, dvaja odvážny na streche pokrývali, dvaja nám krytinu podávali a ostatní s mačetami a pílami do krovia sa pustili. O ich šikovnosti nech hovoria samotné skutky, bo celý západný bok hradu vykosili a aj baštu tretiu a baštu okrúhlu od krovia oslobodili. Tiež jednu či dve kopy krovia starého oheň strávil a aj odpadkov kopa okolo brány vyzbierala sa. To už však podvečer bol a únava a nedostatok krytiny nás z práce odohnal. A tak kúsok strechy pokryť aj nabudúce bude treba. Pri ohni v doline hlad, smäd a únavu odohnali sme a do neskorých nočných hodín zabávali sa. Ešte pred zotmením na jedno tajomné miesto pozreli sme sa a veru zapotili sa nám čelá, bo nálož výbušnú sme tam z vojny našli. Však nebezpečná už našťastie nebola a tak zlikvidovali sme ju. Ktovie, aké prekvapenie nás tam v tej vodnej bašte ešte očakáva. Potom však dolina stíchla a ovládla ju noc. Ráno nedeľné vstávať sa nám nechcelo, no nakoniec vstať sme museli, zbalili sa a každý sa zas domov rozpŕchol. Vďaka im všetkým za pomoc tú.

Po týždni traja na hrad sme sa vybrali, aby strechu sme dorobili, aj sa nám to skoro podarilo, no zas výchrových spôn dosť nebolo a tak už len asi 14 kusov šablón nám položiť ostáva. Škoda veliká, už to hotové mohlo byť.

Noc veľká na hrade s priateľmi strávená, o hľadaní sklárne a iných kúskoch tam stváraných.

V ďaka nášmu priateľovi Ferovi z Popradu auto sme získali, a tak na Veľkú noc na vlastných koníkoch doviezli sme sa pod hrad náš. Cestou ešte defekt opraviť sme dali, milú Luciu vo Zvolene vyzdvihli a u Roganských v Dolných Mladoniciach sa zastavili. Potom po kľúče stavili sme sa a už pod hradom rozložili. Večer k nám pár priateľov ešte pribudlo a tak vcelku veselo nám bolo. Piatok vcelku pekné počasie ešte bolo, no trošku sa ochladilo. Snažili sme sa krytinu dorobiť, no asi v polovici práce skončili sme pre nedostatok šablón, poraziť ma z toho už ide. Ostatní na štítovej hradbe krovie sekali a staré popálili. Jašterov pár pekných zelených sme videli a hneď ich aj odfotili. Okolo obeda Števo ďalších ľudkov doviezol a snami chvíľu pobudol, čakajúc na Bobra. No potom domov sa pobral a pri Nitre sa s ním stretol. Bobor nakoniec až večer dorazil k nám. Tak rozrástlo sa spoločenstvo naše. Mňa dáka choroba zmáhala. Pri ohni však veselo nám bolo a až chlad nočný na pelech nás odohnal. V sobotu po raňajkách Mišo s priateľkou opustiť sa nás rozhodli, a tak na našom aute do Krupiny vzali sme ich. So cteným Bobrom potom po obchodoch sme behali a jedlo, lieky zháňali. Medzi ľuďmi rozruch tým spôsobili, bo Bobor v dobovom kostýme oblečený bol. Po obede výdatnom a malom oddychu na prechádzku pustili sme sa a to skalu zvanú Sokol sme sa navštíviť rozhodli. Pobudli sme tam chvíľu a ešte aj pustovňu si prehliadli. Potom pri ohni ctený Heňo svoje kaukliarske kúsky nám predvádzal a poniektorých aj učil, čo skúsiť si to chceli.

Nedeľu strávili sme prechádzkou do bývalej sklárne v doline Litavy. Najprv rovno cez kopec za okrúhlou horou pustili sme sa, čím rovno tam sme sa dostali, skláreň si prehliadli a potom ešte pokračovali sme až ku ceste, čo z Cerova ide. Potom dolu dolinou vracali sme sa. Niektorí cez brody, iní zas po zverských chodníkoch suchou nohou sa snažili. Nakoniec šťastne vrátili sme sa.

Pondelok ako vždy v pohode sme prežili, len pár nevzdelancov oblievať sa chcelo. To však ich vec je. Pri ohni a zábave bavili sme sa až kým zbaliť veci sme nemuseli a domov sa pobrať nemali. Ten deň kopa ľudstva tam prišlo, až dolina hlasmi zunela.

2.-4.5.2003
Víkend ďalší čo na hrade strávili sme, a východné opevnenie zamerali a potom zas s priateľmi hradológmi hrad pozrieť sme boli.

L en traja našli sme sa, čo cez víkend 2.- 4.5. 2003 na hrade pobudli a pritom aj kus práce odviedli. Vykosili sme krovie popri východnej hradbe, aby zamerať sme ju mohli, a tým merania za dva roky spojili. To sa veru aj podarilo a tak prvý pôdorys hradu na svete je. Chýba na ňom už len časť západného opevnenia a najstaršie jadro hradu. Už teraz však povedať môžeme, že hrad 200 metrov dlhý je a 97 metrov široký. Potom ešte druhú skláreň v doline sme hľadali, dáke náznaky sa nám aj podarilo nájsť, avšak nie sme si celkom istí, či práve tam bola. No však čas ukáže nám.

O týždeň ďalší zas na jeden deň prišli sme tam s priateľmi, čo po hradoch putujú. Z Čiech, či Moravy boli, a s nimi aj náš priateľ Mazo zvaný. Tak po posilnení sa pečenými špekačkami po hrade previedol som ich a všeličo poukazoval. Pár veľmi dobrých záberov sa im podarilo nafotiť. Snáď spokojní tam boli a páčilo sa im tam. Myslím však, že áno.

Zvesť radostná ku nám sa dostala, a to taká, že zas príspevok na opravu pridelili nám – a to 150 000 korún rovných. Za peniaz ten, už čosi opraviť sa dá a tak hlavne hradba štítová zachraňovaná bude, ako aj brány aspoň z časti dokončenie je možné.

O svadbách dvoch čo udiali sa v našich radoch.

D ňa pekného a to 17.5.2003 náš milý Jaro – Krysa zvaný slobodu svoju na klinec zavesil a milú Mirku zo Šale za manželku si vzal. Svadba to bola nevídaná a slávna, kde zhŕklo sa hostí veľa a dobre zabavili sa. Obaja v odevoch krásnych šťastím len tak žiarili a verím, že tak šťastní budú naveky.

Týždeň nato, dňa 24.5.2003 zas milý Pišta – Ostrožlík, aj Čechúr zvaný svadbu svoju strojil, a to v peknej dedinke pri Prievidzi, v Pravenci v kostole milú Denisu za manželku si vzal. I paráda veľká vraj že to bola, veď mladomanželov samotní rytieri z Ricassa strážili, aby si to nerozmysleli a nebodaj neušli. Pohostenie dobré za to sa im ušlo. Tak nech radosť a šťastie je im spoločníkom po celý život.

O prácach na hrade vykonaných v mesiaci júni a júli a prípravách na kultúrny deň, čo posledný júlový víkend konal sa s názvom – Stredovek na Čabradi.

V mesiaci jún tri brigády konali sa. Prvá v dňoch 6.-8.6. konala sa, kedy krovie na hrade presekávali sme s vervou nám vlastnou, až krv z dlaní tiekla nám. No vďaka tomu hrad priechodným sa stal pre ľudí, čo zavítajú tam. Smutnú vec zistili sme však, a to takú, že klenba schodiska do podzemia vedúceho prepadla sa nám, a tak o veľkú zaujímavosť hrad prišiel. Do tých končín už nebezpečné vstupovať je -–teda chodník kosiť prestávame.

Ďalšia brigáda v dňoch 20.-22.6. konala sa. Vtedy okolo štítovej hradby krovie vysekali sme, aby opravovať sa mohla. Tiež trávu na prvom nádvorí pokosili sme. Potom ešte vhodný kameň na opravu kvádrov sme vyhliadli.

Treťou brigádou v dňoch 27.-29.6. sme začali napĺňať naše predsavzatie, že v roku tomto štítovú hradbu opravíme. V neďalekom lome kamene porcovať sme sa pustili a potom opracovávať do stavu potrebného, aby v múre použiť sa dali. Kameň veru zabrať nám dal, no odhodlanie naše úspech slávilo a jeho odpor zlomilo.

V mesiaci júli zas brigádu sme mali, kedy novú latrínu v doline sme postavili – veľmi pohodlná je a umne navrhnutá tak, aby zástavkou vztýčenou súkromie na nej si človek zabezpečil. Tiež odnímateľnú nástenku zhotovili sme, kde história hradu a naša činnosť opísaná jest. Potom javisko pre šermiarov vlajočkami vyznačili sme a hrad vyzdobili, tiež z cesty kamene vyzbierané boli a drevo na oheň nachystané.

26.7.2003
O sláve veľkej, na hrade konanej pre potechu hostí z krajiny celej, kde rytieri umenie svoje predviedli a ľudí zabávali.

M ocní a slávni rytieri z celej krajiny poschádzali sa na hrade našom, aby jeho slávu do výšav pozdvihli a ľuďom radosť spravili. Stalo sa tak dňa 26.7.2003 kedy aj počasie nám prialo a slniečko priveľmi nehrialo. Už v piatok vojsko to utáborené na mieste bolo, aby ráno na nohách v zbroji nachystané na ľud čakalo. Keď ten dostavil sa, a vôkol usadený bol, svoje umenie slávni rytieri predvádzať začali. Boje ťažké s humorom striedavo prekladali, i poučenie dávali veľkým i malým. Ba dokonca dravé svoje vtáctvo publiku ukázali, kde sokola, netopiera i supa mali. Zbrane strašné palné tiež ľudia obdivovať mohli, lukostreľbu a hudbu dobovú tiež, čo do uška hrala im. Potom na záver poučno-mravno-humorným predstavením s ľuďmi rozlúčili sme sa. Predstavenie to o nesplnenom sľube bolo a o treste, čo nasledoval z tým.

Veríme, že ľudstvu tomu radosť iste urobili sme, e keď pár neokrôchancov sa našlo, čo urazenú ješitnosť na nás si chcelo liečiť. Potrestaní za to však hneď aj boli, bo v opojení v aute nešťastie ich stihlo. V nedeľu potom, keď poriadok sa spravil, všetci do sveta sa rozpŕchli a pod hradom ticho rozhostilo sa.

O týždni pod hradom strávenom, kedy kamenné kvádre kresali sme a tiež gule delové a erb zhotovené boli.

V eru riadne zabrať sme dostali, keď v prvý augustový týždeň kresať kamene sme sa pustili, aby pekné kvádre z nich narobili sme. Najprv však veľké balvany na menšie sme delili, potom dolu svahom na kraj lesa priblížili a až tam potom z nich hotové kusy vyrábali. Dlane krvavé, plné pľuzgierov a boľavé prsty sme už po pár dňoch mali, no v odhodlaní tom sme vytrvali a dielo dokončili. Deväť kvádrov nachystali sme tak, že hneď do múra použité môžu byť, aby krajším a pevnejším sa stal. Tiež dve kamenné delové gule Majka skúsila vytesať, čo sa jej aj podarilo. V budúcnosti pri ostrej streľbe ich účinnosť odskúšať by sme chceli. Ctený Bobor aj erbovú platňu nad dvere si vytesal, so svojim erbom, čo v dome použije, keď stavať si ho bude. Tak veru tam čas sme trávili, a kto nám neverí, nech pozrieť sa tam ide, tie kvádre isto spozná na pohľad prvý, veď potom a krvou našou kropené boli.

Na záver, keď s tade sme domov šli, ešte vo Sv. Antone a v Štiavnici zastavili sme sa, do bane sfárali, aby sme našim priateľom kus histórie ukázali. Ešte mená tých, čo s kameňom mordovali sa – ctená Mária a ctení Bobr i Bacil to boli, nech pokolenia ďalšie to vedia. Prítomné pri tom ešte boli naše milé priateľky – Lucia a Lala, čo s kosením pomáhali.

O brigádach dvoch, čo nik na ne neprišiel a tak v hanbe zostali sme.

K neď koncom augusta pod hrad náš vojvoda vybral sa, by ľud svoj pri práci viedol, nebolo však koho, keďže nik tam neprišiel. Plány veliké mal a nič z nich nedalo sa urobiť. Sám človek veľa nespraví.

Tak isto v mesiaci októbri mala sa brigáda konať, no z ľudí tých, čo chodili tam, nikto nemal záujem. Oslovených bola kopa iných – z nich len jeden by aj šiel. No na prácu, čo v pláne bola to málo bolo a ani počasie prívetivé nebolo a inú, menej náročnú prácu neumožnilo. Tak stalo sa, že po dva mesiace nič nekonalo sa.

O seminári o Honte konanom, kde zúčastnili sme sa a hrad spropagovali.

V Hontianskych Nemciach konal sa v októbri seminár o Honte, kde oslovení sme boli, či by sme neprispeli. Tak do práce pustili sme sa a hlavne zásluhou Pala Maliniaka históriu hradu spracovali, od najstarších čias po 16. storočie. Popri tom aj obrazovú prezentáciu podarilo sa nám urobiť a na stenu premietnuť, kde pohľady na hrad a našu činnosť predviedli sme a tým aj dosť zaujali. Po skončení veľká hostina bola, kde ochutnávka tradičných miestnych jedál bola a veru vyše 60 ich našlo. Radosť bola pobudnúť tam.

Tiež v tej dobe ctený Bacil novú verziu stránok vytvoril, kde kopu obrázkov a noviniek zaviedol, by ľudia mohli si vybrať, čo chcú pozerať. Hodnota diela vyčísliť by sa dala na tisícok tridsať, možno aj viac.

O brigáde jesennej s lesnými mužmi konanej v dňoch 14.-16.11.2003, kde kosilo sa ostošesť i keď snehu nám nakydalo.

R eputáciu našu zachránila nám jesenné brigáda, kde kopa udatných ľudí stretla sa, by pomoc hradu poskytla. Prišli aj napriek veľkej nepriazni počasia, kedy do rána kopa snehu napadala nám a zima vliezala pod nechty. V piatok večer pod hradom stretli sme sa pri poletujúcich vločkách, pri ohni sa hriali a spolu zabávali. Svojou prítomnosťou potešili nás naši priatelia z Čiech – ctení Bobr z Bobrova a Jirka Heralt s priateľkami. Na pomoc sebou vzali si aj krovinorez.

Nuž a v sobotu ráno, v bielej pohode, po raňajkách na hrad vybrali sme sa, by sme ho od porastu vyslobodili. Aj zameriavať v úmysle bolo, no na prsty zima bola, a tak nechali sme to na jar. Na pomoc prišli nám aj traja ľudia z hradu Sklabiňa – hotový to postrach všetkej tej buriny. Keď pustili sa rúbať, radosť bolo pozerať. Tak i napriek ťažkým podmienkam nanovo veľké nádvorie, východný palác a časť východného a severného opevnenia vykosená bola. Tiež mostík ponad dieru v klenbe pod vežou na chodníku spravili sme. V pláne mali sme aj strechy dorobenie, no z obce nám laty nedodali. Bez nich ťažko by bolo plachtu napínať, bo prvý vietor roztrhal by ju a robota by vyšla navnivoč.

V nedelu ešte sklabinčania popri západnom múre pílili, by hradbu od stromov oslobodili. Nuž a večer pri ohni stretli sme sa, kde v družnej debate mnohí do rána boli. Náš vojvoda však potom s hosťami z Čiech domov išiel, by sa cestou v D.Mladoniciach ešte zastavil. Udalosť túto zapisujem, by v pamäti ľudí zostala a na slávu tých 27 odvážnych, čo tam boli, volala.

17.11.2003
O sneme mimoriadnom, na zámku zvolenskom konanom za veľmi malej účasti, kde o našom osude rozhodovalo sa.

V pondelok dňa 17.11.2003 podvečer na zámku zvolenskom mimoriadny snem zišiel sa, by dôležité veci prerokoval. V prvom bode zvažovali sme učasť našu v spolku pri Čabradi zakladanom, čo rozvoj turizmu a podnikania plánuje. Ďalej o brigádach a ich obsadení bavili sme sa, ako aj o potrebe získania nových ľudí. O konferencii a našej učasti na nej, o pokutách a poplatkoch v roku tomto, o registrácii na 1 % a potrebe získavania prispievateľov, o internete a jeho obnovovaní a kope iných dôležitých veciach.

Účasť však veľmi malá bola, mnoho členov sa ani neospravedlnilo, jeden fraucimor po Očovej naháňal, druhý, čo mimochodom podpredsedom je a internet spravuje vraj chorú svinku doma opatroval a preventívne sa neunúval, ďalší zas na spoje vyhovoril sa. Veľká hanba ich je to, veď spoločné dielo takto maria, ale asi už im na ňom nezáleží, keď takto správajú sa. Tak uzhodli sme sa, že zuby zatneme, a dielo dokončíme hoc´ aj bez nich. Na rozdiel od nich, zodpovednosti sa nebojíme a v úspech veríme.

Na záver naša milá Lucia od predsedu a vojvodu nášho krásne tričko s hradom dostala, ako pochvalu za aktivitu v roku tomto, veď najviac pre nás spravila. Vďaka jej! Kiež by viac takých tu bolo…