P okračovanie slávnej kroniky združenia nášho, ktoré jest písaná od roku 2014 až do roku 2016 pre potechu tých, čo s nami na hrade nemohli byť, či chceli by sa v duchu vrátiť do doby tej, písanej spanilou rukou cteného Bacila - vojvodu z Čabrade.

Skoč na posledný záznam

19.1.2014
O sneme združenia vo Zvolene konanom v príjemnej kaviarni, o plánoch našich a tak.

I zvolal náš statočný vojvoda Bacil ľud robotný i bojovníkov svojich a tí poslúchli hlas jeho a v hojnom počte sa dovalili, by vypočuli si slovo jeho. I stalo sa a on hlasom svojim ľubozvučným o úspechoch našich hovoril, čo spravilo sa pre záchranu hradu. Potom pre povzbudenie váhavých, po zrátaní skutkov robotných, Paľa Kuklu za brigádnika roku vymenoval a odev honosný mu odovzdal, by hrdo na hrudi ho nosil. Ešte aj plány do začínajúceho roku sa tam ukuli a veru, bohatý rok na prácu nás čaká, napriek tomu, že zlatiek pomenej ostalo v truhlici. Aj tak hádam dosť ich bude, by práce úspešne pokračovali a nezastali. Aby lepšie pracovalo sa ľudu, Janku Bošelovú za členku spoločenstva prijali na návrh Timei. Potom haravara hlasov zaznela v diskusii, kde množstvo podnetných hláv padlo, mnohé sa prebralo, až písať o tom by bolo prácne. Nech radšej o tom činy naše hovoria v priebehu roka.
Snem niesol sa v znamení pohody a vzácnej to návštevy oboch malých veľkovojvodkýň, pričom Beatrix I. z Čabrade po prvý krát príhovor pred ľudom mala, čo bravúrne zvládla so šarmom jej vlastným. Tiež iných vzácnych hostí sme tam mali a o bezpečnosť hláv pomazaných sa zas svorka vlkov postarala tak, že nik nepriblížil sa radšej k nim. Nakoniec sa ale duše statočné do svojich domovov pobrať museli, no verme, že zas na hrade postretajú sa, by v diele načatom pokračovali. Poďakovanie tiež patrí Janke za poskytnutie príjemných komnát honosných a množstvo dobrej kávy a čokolády, až stoly sa prehýbali.

15.3.2014
O prvej brigáde a začiatku prác na hradnej sýpke

A j vďaka lenivosti, či zaneprázdneniu pisára nášho až neskôr zapísal sa hrdinský boj o záchranu hradnej sýpky, ktorý začal sa v polovici marca, kedy stretli sa tam ľudia dobrí a suť z nej začali vypratávať, by pripravila sa na práce murárske. I bolo s tým kopa roboty, no hrdinsky to všetci zvládli, korene stromov vytrhali, kameň nachystali...dokonca aj kopu odpadkov z hradu vyzbierať stihli, čo ponechávali tam návštevníci nezodpovední. Za námahu tú veru pochvalu zaslúžia si všetci.

4.-6.4.2014
O brigáde jarnej, kedy severné opevnenie oslobodilo sa z krovia.

T radične na začiatku jari konala sa brigáda, ktorú spoločne robíme s priateľmi trampami. Tak ako vždy v piatok večer poschádzali sa ľudkovia kolo ohňa, by za spevu a zvuku gitár jar privítali. V sobotu potom ráno do boja zo zákernou vegetáciou sa pustili, ktorá na severnom opevnení veru mocne vládla, no pod ostrými mačetami nakoniec na zem ľahla a pokapala. Tak otvoril sa dávno nevídaný pohľad na časť hradu. Popri tom aj s hradnou sýpkou popasovali sa poniektorí, kde zas kus sutiny odbudlo a aj kopa piesku nachystala sa. Po práci veru namáhavej na rad aj zábava prišla, kedy každý podľa chuti vybral si, čo so sebou urobí, či vyvedie. Nepatrí sa však ľudí pri tom vyrušovať a tak o tom písať veru nejdem...

1.-4.5.2014
O brigáde májovej, kedy do murovania v sýpke hradnej pustili sme sa.

V eru pekný čas vybralo si hradné panstvo na začiatok murovacích prác pri záchrane sýpky hradnej. Najprv množstvo dreva sa doviezlo na hrad, potom veru stolicu murársku zhlobiť, by diery vo výškach závratných zaplátať sa dali. Potom už panstvo rukávy si vysúkalo a do práce sa pustilo – časť murovala diery v interiéri po stropniciach vyhnitých a časť zas dieru v klenbe pivničky zaplátať musela a maltu dopĺňala, bo tá už stadiaľ dávno zdupkala. Prác sa zúčastnili aj dve milé princezné, čo sebou ctený vojvoda Bacil doviedol si. Tak práca šla pekne od ruky, k spokojnosti všetkých.

24.-25.5.2014
O brigáde májovej, kedy strop v prístavbe brány druhej robil sa.

I vybral sa ctený pán vojvoda a princeznou svojou a mnohými bojovníkmi na hrad, by konečne po čase dlhom strop v prístavbe brány dorobil. Tak vzal do ruky pílu a sekeru a kladivo tesárske a s náradím týmto veru dielo zmajstroval, stĺpy postavil, stropnice osadil a dosky popribíjal za hojnej to pomoci pár odvážnych, čo o hlavy svoje nebáli sa. I za deň, či dva podarilo sa urobiť kusisko práce a veru, aj viac by sa spravilo, keby búrka na hlavy im vodu nevysypala a blesky nenaliala. Takto len základnú konštrukciu spravili, stĺpy nosné osadili so stropnicami západnými. No i to je kus práce veru, však kto neverí, nech si to skúsiť príde!

20.-22.6.2014
O brigáde júnovej, kedy na hradnej sýpke pracovalo sa a aj strop v prístavbe dokončil.

O mesiac zas ľud bojovný na hrade sa zišiel pod vojvodovým vedením, za prítomnosti oboch veľkovojvodkýň a dvorných dám. Vojvoda do dokončenia stropu pustil sa neohrozene, až triesky a piliny lietali na strany všetky a ostatní zas diery v murivách sýpky hradnej zamurovávali tempom takým, až ctené veľkovojvodkyne do diela pridali sa a kamením murárov zásobovali. Úlohy tejto zhostili sa veru úspešne a tak prvé diery zaplátané naveky už boli. Veru úspešným dal by sa nazvať tento čas, kedy svetlo sveta uzrela nová podlaha, či strop – to podľa toho, či stojíte pod ňou, či na nej – v prístavbe brány hradnej a tiež hradná sýpka rozprávať by vedela o hrejivom pocite z dobre vykonanej práce.

14.-25.7.2014
O výskume na hrade, kopáčskych prácach, objave kamenných gulí, stavbe strechy a tak.

S talo sa, že podarilo sa zohnať grant na pokračovanie archeologického výskumu tretej brány a tak zišli sa ľudia dobrí, kopania chtivý na hrade v počte hojnom, aby poodhalili rúšku tajomstva, čo ukrývalo sa pod zemou. Ctený vojvoda Bacil na hrad doviezol aj skupinu študentov archeológie z ďalekej Budapešti s ich vedúcim Maximom. Tak sa mohlo začať s plným nasadením síl – čo hneď sa aj prejavilo množstvom črepov, ktoré sa vŕšili na hradnej streche, by usušili sa po umývaní. Kopáčske práce vykonávali sa svedomito pred samotnou 3. bránou, no i v jej vnútri – v pivnici a v prejazde brány – v SZ rohu a pri západnom portáli. Už prvými údermi krompáčov vyvalili sa črepy do rúk vedy chtivých pracujúcich, bolo ich tam hádam viac, ako vykopanej zeminy. Hľa, bývalá priekopa slúžila ako smetisko a tak navŕšilo sa tam toho statočne. Po práci, pekne unavení, ešte potom poumývali nakopané poklady, zaevidovali a už potme si šli umyť prach z tiel k prameňu. Vojvoda Bacil ešte s Radom a Peťom popri tom sprchu sfunkčnili a po poobediach dohotovili provizórnu strechu na prístavbe brány, ktorá tak po 200 rokoch je konečne v suchu. Už v deň dokončenia prijali v novo zrekonštruovanej prístavbe vzácnu návštevu – krásnu užovku stromovú, asi tiež prišla sa pokochať dielom krásnym. Tak jej ešte aj nové schody na poschodie spravili, by prišla tam zas a lepšie sa jej chodilo.
Po týždni si bol ctený Bacil ešte aj pomoc vyzdvihnúť a na hrad doviezol milú Michaelu I., ktorá vyzbrojená ťažkou technikou pomáhala mu voziť materiál do hradnej sýpky. Medzitým totiž dorazila druhá várka dreva na stavbu pultovej striešky, by do pivničky nezatekalo.
Za dratie husieho brka ešte stojí spomenúť, že pri bráne tretej našli sme ďalších 5 kamenných gulí a pri tom Maxim prst si aj pošramotil, keď jeden blok kameňa odtlačiť sme sa snažili. Tak krvou zaplatený bol nález ten. Prežil to však a statočne v práci pokračoval, hroziac pri tom k nebu vztýčeným prostredníkom. Ďalšou vzácnou vecou, ktorú našli sme na hrade je funkčná chlebová pec v bráne tretej, o ktorej veru doteraz nevedeli sme. Kto vie, možno raz v nej aj chleba napečieme!
Tak po dvoch týždňoch ťažkej driny, hrad k lepšiemu sa obrátil, dve nové strechy na ňom pribudli a svoje tajomstvá nám poodhalil. Večná sláva statočným bojovníkom!

25.7-03.8.2014
O letnom tábore s ľuďmi z celého sveta, kde sýpka sa zachraňovala

H neď ako skončili sa práce archeológov, nastúpili nové sily, ktoré z celého sveta zbehli sa, by hradu pomohli. A tak stalo sa, že hrad privítal ľudkov z Južnej Kórei, Japonska, Grécka, Talianska, Nemecka, Francúzska, Lotyšska, Čiech. Poniektorí prišli po čase znova na hrad a tak udivení boli postupom prác, keďže porovnávať vedeli z predchádzajúcej návštevy. Ubytovanie bolo tradične na hradnej bráne a tak nemali ďaleko do práce – stačilo len, aby vyšli na nádvorie. A veru, práce bolo neúrekom – na hradnej sýpke bolo treba ešte veľa dier pomurovať, no aj vďaka nim ich utešene ubúdalo. Pokosili tiež kus nádvoria a keď pršalo, a to skoro každý deň, tak čistili chodbu do pivnice brány tretej, či umývali črepy nájdené.
Zážitkov mali toľko, že zapísať ich by trvalo aj celý rok a tak vás milí čitatelia nejdem s tým zaťažovať. Spomeniem len, že na záver ctený vojvoda Bacil, v odeve honosnom, spolu s veľkovojvodkyňou Michaelou I. a šľachetnými priateľmi Timeou a Radom, účastníkov pochválil a do stavu ochrancov hradu pasoval mečom ostrým. Prežili to však šťastne a tak na druhý deň domov rozísť sa spokojne mohli.

8. a 9.2014
O brigádach dvoch, čo v auguste a septembri sa konali.

P očas týchto dvoch brigád statoční záchrancovia hradu sústredili sa na záchranu hradnej sýpky, kde diery v murivách neohrozene plátali a murovali, až takmer všetky zaplátali, čím sýpka druhú šancu na život dlhý získala a veríme, že raz sa vďaka tomu úplnej obnovy dožije. Popri tom po večeroch spestrili si ťažký údel veselou zábavou, bo aj duša musí predsa pookrieť a oddýchnuť si. Tak naplnilo sa dielo, čo od jari zamestnávalo nás neúrekom – ešte bolo treba dokončiť pár vecí, no aj tak sa dá napísať, že hotovo jest!

25.10.2014
Októbrová brigáda a zakrytie strechy v hradnej sýpke

P o pár odkladoch konečne sa podarilo počas októbrového ťaženia dokončiť a zakryť definitívne strechu v hradnej sýpke. Vďaka obetavosti priateľov sa podarilo natiahnuť ma strechu geotextíliu a na ňu nakoniec nataviť strešnú fóliu tak, aby už nezatekalo po pivničky. Vodu vyviedli sme chrličom von zo sýpky tak, aby nerobila nám šarapatu. Potom ešte poupratovalo sa v okolí a v prístavbe brány, náradie uložilo na poriadok. Hneď príjemnejší pocit človeka objal, keď dielo dokončené jest!

7.-9.11.2014
O jesennej brigáde a kamarátoch trampoch, kosení a strašení na hrade.

T rošku neskôr ako zvikneme, usporiadali sme tradičnú jesennú brigádu spolu s kamarátmi trampami z Hadieho údolia, ktorá za cieľ mala vyčistenie hradu od zlovoľnej vegetácie a krovín, čo sa aj vďaka ich obetavosti podarilo. Kosilo sa hlavne na východnej strane, aby zememerači mohli nerušene zameriavať hradby nášho skvelého hradu. Popri tom ešte aj iné práce porobili sa tak, aby hrad náš pekne zimu prečkal bez úhony a mohol nás spokojne privítať na jar v plnej kráse. Keďže začiatok novembra duchom je venovaný, i ľud podvečer zahalil sa do odevov príslušných a zábavy pri ohni užil si preveľmi.
O týždeň na to potom ctený Bacil ešte na hrade bol, chuderu Vitaru Peťovi pripravil na odvoz, by zaplátal na nej, čo zaplátať ešte sa dá, aby aj ďalší rok slúžila nám odhodlane pri náročnej práci.